Srdce jeden pre druhého, oči pre plač

Vošla do miestnosti staršia za päť mesiacov o sedem rokov. Neverila som vlastným očiam, že je tu niekto, kto je vyryl do čela hlbočizné vrásky. Zamrazila ma spomienka na včerajší večer a noc, ktorá spojila stredu a štvrtok. Boli dohodnuté, že zavolá večer okolo siedmej. Nevolala.

Nadychnúc sa večerného vzduchu som vyšla z budovy... s plánom v hlave prísť domov čo najskôr. Po prvom podklznutí čižmičiek na zrkadlovej sieni vydlaždenej ulice ľadom som si uvedomila, že tak rýchlo ako obvykle, to nepôjde. To mi dalo príležitosť prezvoniť jej. Zrušila ma. Po dvadsiatich metroch chôdze, čo ukrajovala zo vzdialenosti k môjmu domovu zazvonil telefón. Ozvala sa tíško, ako som ju nikdy nepočula: „nemôžem telefonovať, je opitý na mol a robí cirkus“.
Pozdravili sme sa. Zložila.

Celou cestou domov, kým ma nevyrušil hlas v telefóne: „kde si, nič sa ti nestalo?“ som premýšľala o nej. Je to závislosť. Je to láska? Je to zodpovednosť? Je to strach? Je to zmes pocitov a citov, ktoré jej nedovolia zmeniť štýl života?

Vošla do miestnosti staršia, ako bola v jeseni. Hodila na stôl kabelku a seba do kresla slovami: „ja už nevládzem, ja už naozaj takto nevládzem žiť“.
„Nespala ste v noci, však?“
„Prestal o pol desiatej, modlila som sa donekonečna a v modlitbe som zaspala. Zobudila som sa o piatej, bol už na odchode do práce. Povedal len dobré ráno.“
„A vy čo?“
„Ani som sa neozvala.“
„Čo bude večer, keď príde z práce?“
„Sú dve možnosti, buď sa mi bude celé popoludnie a večer ospravedlňovať alebo pôjde do druhého kola.“

Vrásky na čele napísali celé riadky, v jeseni tam nebola ani jedna. Česala vlasy dozadu do copa. Keď si prefarbila vlasy, vyniklo ešte viac. Dnešok by chcel čelo s ofinou.

Päť mesiacov v živote človeka je ako kvapka v mori. Sedem rokov v živote tejto ženy celá večnosť. Vie však jedno, stratiť ho nechce, aj keby vrásky pribúdali na celej tvári.

Po debate pri šálke rozvoniavajúcej kávy vyniesla verdikt, chcem si dať zharmonizovať vzťah. Viem, že je iný a na toto prechodné obdobie potrebujem pomoc zhora.

© Karei